Pravé lidství

Jen opravdové lidství je pravou Bohoslužbou

Návštěvy

Dnes:45
Včera:138

Právě přítomno

2
online

Přihlášení

Rok 2020

...návod na přežití...

 

www.rok2020.cz

Real time web analytics, Heat map tracking

Náboženstvo a vlastenectvo - slovensky

Náboženstvo a vlastenectvo

 

Od farára

Ferdinanda Valíka

(1971)

 

Úvodné čítanie:

Najskôr z evanjelia Jánovho, kap. 7, verš 14 – 16;

 

... vystúpil Ježiš do chrámu a vyučoval. A židia sa divili a hovorili: Ako zná tento písma, keď sa neučil? Odpovedajúc im Ježiš, riekol: Moje učenie nie je moje, ale toho, ktorý ma poslal.

A ešte čítanie z Komenského Kšaftu umierajúcej matky Jednoty bratskej:

Na teba, vlasť milá, zabudnúť nemôžem a teba pokladov svojich, ktoré mi zveril Pán, dedičom činím...

Tebe národ český, na rozžehnanie požehnanie vyhlasujem od Hospodina, Boha tvojho, aby si ty predsa bol a zostával ratolesťou rastúcou, ratolesťou rastúcou podľa studníc, ratolesťou rastúcou nad stenu! Buď živý, národ, posvätený v Bohu, neumieraj; muži tvoji nech sú bez počtu!

Toľko úvodné čítanie k dnešnému rozjímaniu.

 

Boží mier buď medzi nami!

Náboženstvo je tak staré, ako ľudstvo samo – od pradávnych dôb ľudia pociťovali, že nie sú pánmi svojho života, ale že tu existuje akási sila, Duch nekonečného života a moci, ktorý všetko ovláda a riadi.

Tie isté city, tie isté dôvody, ktoré ľudia mali za dávnych časov, majú i teraz. I terajšieho človeka zasahujú tieto otázky v podstate rovnako, ako človeka dávneho. Na každého z nás doliehajú rovnaké otázky: Odkiaľ som prišiel? Čo tu mám robiť? Kam odtiaľto pôjdem?

Od praveku prichádzali z výšin posolstvá, zjavenia a osvietenia k vybranej alebo zoslanej osobnosti, okolo ktorej sa sústredili tí, ktorí túžili po odpovedi na tieto otázky, túžiaci po poznaní, po Pravde.

Tieto posolstvá prichádzali vo všetkých dobách, vo všetkých spoločenstvách – Krišna, Zoroaster, Lao-tse, Mojžiš, Ježiš...

Podívajme sa na príklad najžiarivejší – na Ježiša Krista! Celá Palestína je otriasaná jeho učením – a židovská velerada je zdesená. Kto je ten Kristus? Kam chodil do školy? Kto sú jeho rodičia? Veď ho vôbec nepoznáme. A medzi nimi sa vynára otázka: Ako zná tento Písmo, keď sa neučil?

Ježiš kľudne odpovedá: Moje učenie nie je moje, ale toho, ktorý ma poslal.

Ježiš jasne potvrdzuje, že sa mu dostalo zjavenie, osvietenie od Boha. A čo robí s týmto zjavením? Oznamuje Pravdu Božiu ľuďom, mnohým ľuďom. Tí, ktorí ho pochopili, tých učinil svojimi žiakmi, apoštolmi.

Je nesmierne dôležité si všimnúť, že každý z týchto poslov je pokorný. Je si síce vedomý svojho poslania, ktoré mu Boh zveril, vie však naprosto dokonale a bezpečne, že to nie je jeho osobná sila, poznanie a múdrosť, ale že on sám je, ako človek, nástrojom, ktorým Boh pôsobí.

Ježiš toľkokrát hovorí:

„... kto mňa prijíma, prijíma toho, ktorý ma poslal.“ (Mat. 10, 40)

„... kto však mnou pohŕda, pohŕda tým, kto ma poslal.“ (Luk. 10, 16)

„... nezostúpil som z neba, aby som konal svoju vôľu, ale volu toho, ktorý ma poslal.“ (Ján 6,38)

„... moje učenie nieje moje, ale toho, ktorý ma poslal.“ (Ján 7, 16)

Práca, pôsobenie takejto osobnosti – môžeme ju nazvať prorokom, Majstrom, Spasiteľom –spočíva v šírení zjavenia z výšin. Nemá iného záujmu, ani pomyslenie na nejakú organizáciu! Chce priniesť a tiež prináša nový, duchovný popud ľudstvu.

Nezaoberá s vecami hmotnými, ale duchovnými. Túži založiť vnútorný kľud a mier vo vnútri človeka, medzi ľuďmi a národmi.

Čo sa však stáva, keď taký Majster opustí tento svet? Najskôr nastane akési vákuum, prázdnota, bezradnosť. Potom niektorí jeho žiaci, učeníci, apoštoly precitnú, začínajú sa schádzať a utvoria bratstvo či cirkev, teda organizovanú spoločnosť. Táto jednak udržovala veriacich pohromade, jednak im poskytovala silu a oporu v živote. Potom prichádzajú zmeny, spory, roztržky. Predstavitelia nasledovníkov Majstra sa začínajú dohadovať o to, čo vlastne Majster povedal a čo nepovedal, ako to mienil a pre koho tak povedal...

A tu sme u závažnej veci. Všetky takto zanechané filozofie, písma, zjavenia sú nedoceniteľné hodnoty. Pravda, ktorá nimi vanie, prevrávala k nasledovníkom, ktorí dávno či nedávno zomreli a prehovára stále i k nám. Všimnime si ale, že všetci ti majstri hovorili „skúmajte, čo vám hovorím, premýšľajte o tom!“ Preto to musíme činiť, i keď ide o významné oznámenie vynikajúcej osobnosti. Málokedy nám záznamy jeho poznania boli odovzdané v naprostej čistote, často boli porušované a doplňované – hoci v dobrom úmysle – nasledovníkmi, ktorí zakladali z Majstrovho učenia cirkev. A preto my, túžiaci po Pravde Božieho Ducha, chcime prijímať z Písma len túto Pravdu a kategoricky zamietnime to, čo neobstojí ako príkaz Boží. Hľadajme ducha a nie literu, lebo už apoštol Pavol vo svojom druhom liste Korintským povedal: „Litera zabíja, ale duch oživuje.“

Teda – Boh v mieste a čase potreby vyvoľuje jednu osobnosť ako prostredníka, ktorým preteká Jeho svätá vola a ktorý nám ľuďom predáva zjavenie, osvietenie, teda milosť Božiu. Tento prostredník však nejde s nami ďalej. Akonáhle sme dostatočne silní a osvietení, akonáhle môžeme ísť ďalej a vyššie sami, on nás opúšťa v pokore pred Bohom, pretože každý máme a musíme ísť svojou vlastnou cestou.

A to je cieľom pravého náboženstva: Ísť vlastnou cestou, svojim duchom a životom naplňovať zákon Boží.

Až si človek vystavia vo svojom srdci svetlý chrám, až bude každý človek sám sebe kňazom, pretože prijal pravdu a žije v nej, potom to je uskutočnenie pravého čistého náboženstva. Potom začneme prospievať svojmu okoliu, národu, ľudstvu.

Toto je stav človeka, z ktorého začne vyrastať nový národný život, ktorý nebude zaťažený závisťou, chtivosťou po moci a majetku, strachom o seba samého a o blahobyt; potom sa národ stane ratolesťou Božou, rastúcou nad stenu, pretože k tomu bol poslami z výšin vedený a vychovávaný.

Modlime sa preto nie o viac pravdy, ale o viacej našej vôle žiť pravdou a v pravde.

Modlime sa preto nie o to, aby nás a náš národ Boh miloval, ale aby sme my ho mali vo väčšej úcte a aby sme my mu slúžili v tomto čase a národe, kde sme postavení.

Potom sme pochopili pravé náboženstvo, naplnili zmysel života svojho i národného.

Čo daj to Boh.

Nemáte oprávnění publikovat komentáře. Pro komentování článků musíte být přihlášení.

X

Až po přihlášení

pouze přihlášení uživatelé mohou kopírovat